Ročníky climathonu

Téma

Výzvou druhého ročníka Climathon 2021 bolo nájdenie riešení, ktoré by z mesta Bratislava vytvorili mesto odolné voči klimatickým zmenám.  

Učastníci sa mohli zamerať na rôzne oblasti ako: predikcia a vizualizácia klimatických stresorov (tepelné ostrovy, záplavy, atď.), efektívnejšie plánovanie obnoviteľných zdrojov, či optimalizácia manažmentu odpadu, verejnej dopravy a elektromobility 

Účastníci a tímy

Do výzvy sa v druhom ročníku zapojilo 120 učastníkov, z ktorých sa 50 pripojilo online a 70 bolo prítomných v moderných priestoroch coworkingu Hub-hub. Počas celého víkendu tímy pracovali na užitočných a inovatívnych riešeniach a spolu boli schopné priniesť  15  projektov, z ktorých si porota vybrala najkvalitnejšie 3. Tímy mali pri tvorbe riešení k dispozícií reálne dáta od mesta Bratislava, Swiss Re a od spoločností Solargis, Meteomatics, ZSE a mestkeho podniku OLO.  

Mentori

Aj tento ročník spravádzali zúčastnené tímy skúsení mentori z rôznych oblastí od energetiky, dopravy, technológií a životného prostredia. Tento rok bolo prítomných viac ako 25 mentorov a spolu s účastníkmi kreovali myšlienky, ktoré tímy pretavili do funkčných riešení.  

Hlavné mesto: Ivana Maleš, Eva Streberová, Petra Dzurovnčinová, Martin Vavrek

Swiss Re: Uwe Nagel, Lukáš Csóka, Jakub Ševcech 

ZSE: Marek Tomeš, Miroslav Bištuť, Rastislav Žembery, 

Ďalší mentori: Guido Oswald, Pavol Magic, Vladimír Klimant, Marek Lavčák, Michal Laco, Martin Veselý, Kai Pham a ďalší  

Výherné riešenia

Viťazný tím KANthon vytvoril riešenie v podobe porovnávača, vďaka ktorému je možné vyhodnocovať dĺžku cesty autom v porovnaní s MHD medzi rôznymi miestami v Bratislave. Vďaka dátam v porovnavači je možné zistiť, cez ktoré trasy sa oplatí ísť MHD a cez ktoré autom. 

Na druhom mieste sa umiestnil tím Ecothusiast, ktorý vytvoril nástroj schopný identifikovať prítomnosť tepelných ostrovov v rôznych častiach mesta na základe viacerých faktorov. Benefitom pre mesto je zistenie zmeny teploty po výsadbe zelene na konkrétnych uliciach.  

Tretie miesto zaujal tím UnderBranc s nápadom, ktorý zefektívňuje zber odpadu. Pomocou aplikácie umožňuje obyvateľom jednoducho oznámiť kedy je smetný kôš naplnený.  

Záznam

Témy

V rámci prvého ročníka Hl.mesto Bratislava definovalo 2 výzvy, s ktorými sa účastníci Climathonu museli počas 48 hodín popasovať.  

1. Ako motivovať občanov a zapojiť ich do procesu premeny Bratislavy na mesto odolné voči klimatickej zmene?  

2. Ako zvýšiť využívanie mestskej dopravy a ekologických alternatív transportu v meste? 

Účastníci a tímy

V prvom ročníku sa do hľadania riešení zapojilo 150 účastníkov z 8 krajín, ktorí boli zadelení do tímov po 3-7 účastníkoch. Počas víkendu účastníci prišli s 25 výslednými projektmi, z ktorých ti najlepšie boli pilotne nasadené a otestované v meste.

Mentori

Počas práce na technologických riešeniach mali tímy k dispozícií  26 skúsených mentorov z rôznych oblastí, od dátovej analytiky, dopravy, energetického sektora či klimatológie. Vďaka ich expertízam a skúsenostiam v obore, dokázali účastníkom pomôcť vytvoriť realizovateľné a životaschopné projekty. 

Hlavné mesto: Headliner: Eduar Donauer, Milota Sidorová, Pavol Škápik, Tomáš Peciar, Petra Dzurovčinová

Swiss Re: Headliner: Lukáš Csóka, Uwe Nagel, Alicia Montoya, Jakub Ševcech 

Ďalší mentori: Vladimír Klimant, Matej Gálik, Adrián Gubčo, Pavol Magic, Pavol Vančo, Andrej Garaj, Kristína Korčeková, Marcel Klimo, Ján Búza, Heliodor Macko 

Výherné riešenia

Holandská spojka – Víťazný nápad, ktorý ponúka mestám a obyvateľom dáta o prehrievaní jednotlivých lokalít mesta. Spolu s týmto riešením ponúka, Holandska spojka konkrétne spôsoby akým prehrievanie dokáže samospráva zamedziť (rozširovanie zelene). V aplikácií je možné vidieť, aké dopady budú mať odporúčania na teplotu v danej lokalite.  

Víťazný projekt študentskej kategórie Swiss Re Students prišiel s nápadom, ktorý vďaka strojovému učeniu pomáha predpovedať meškania mestskej dopravy a zvyšuje spoľahlivosť prichodu vozidiel MHD načas. Využívaním dát o meškaní spojov z predchádzajúcich mesiacov, dokáže systém tento čas v dopravnej špičke znížiť až o 47%. Táto služba by mala byť integrovaná do štandardnej mobilnej aplikácie dopravného podniku.  

Ďalšie ocenené riešenia: 

Hlavná kategória 

Clima-x – crowdfundingová platforma v rámci ktorej je môžné zaokrúhliť sumu za svoj nákup a ňou podporiť zelené mestské projekty.  

Študentská kategória 

Projekt tímu City Intelligence Lab ponúka nápad vo forme aplikácie pre bicyklistvo a chodcov, ktorá dokáže vypočítať ich trasu tak, aby sa vyhli možnému dažďu. V Bratislave má tento nápad veľký potencial, pretože tu prší takmer 30% dní v roku. 

Špeciálne ocenenie Geo-Idea Special Prize 

Získalo riešenie GOOD ponúkajúce analytický web, ktorý integruje a vyhodnocuje dáta zo zelených mestských oblastí a modeluje ich dopad na znečisťenie ovzdušia. Magistrátu hl. Mesta to môže pomôcť pri kvalitnejšom rozhodovaní.  

Záznam

Téma

Účastníci a tímy

Výherné riešenia

Mentori

Záznam

Fotografie

Výzvy

Mentori

Záznam

Fotografie

Výzvy

1. Výzva

Dáta pre ľudí. Ako môžme lepšie komunikovať výsledky štúdii mesta obyvateľom Bratislavy?

Metropolitný inštitút Bratislavy má cieľ zvyšovať povedomie, budovať environmentálnu zodpovednosť, maximalizovať využitie dát a prezentovať výsledky ich výskumu verejnosti. Hľadáme nápady, ktoré sú založené na dátach a digitálnych technológiách, ktoré pomôžu mestu zlepšiť komunikáciu o výsledkoch výskumu. Riešenia tejto výzvy by mali byť zamerané na pomoc mestu v nasledujúcich oblastiach:

1. Pomôžte mestu zvyšovať klimatické povedomie a budovať environmentálnu zodpovednosť. Vďaka tomuto riešeniu budú mať Bratislavčania šancu viac sa angažovať, vzdelávať a motivovať k preventívnym opatreniam, aby bola Bratislava odolnejšia voči zmene klímy.

2. Pomôžte mestu sprístupniť poznatky Metropolitného inštitútu Bratislavy verejnosti. Vďaka tomuto riešeniu, budú mať Bratislavčania prístup k štúdiám týkajúcich sa zmeny klímy, stavu ekosystémov, teplotného zobrazovania, distribúcie zelene a scenárov budúceho rozvoja mesta do roku 2050.

Pri riešení tejto výzvy sa zamerajte na prezentáciu už existujúcich dát a informácií z Metropolitného inštitútu Bratislavy. Tieto výsledky by mali byť vizuálne atraktívne, ľahko zrozumiteľné a v budúcnosti by ich občania mali aktívne využívať.

2. Výzva

Druhá šanca. Ako môžme znovu využiť stále funkčné veci?

Cieľom KOLO – Bratislavského centra opätovného použitia- je dať druhú šancu nepotrebným, ale ešte stále funkčným veciam. Ak si tieto predmety nenájdu nového majiteľa medzi obyvateľmi mesta, KOLO ich môže ďalej poskytnúť ako materiálnu pomoc svojim partnerským organizáciám. Vždy sa nájdu miesta, organizácie alebo aj jednotlivci, ktorí by mohli využiť zachované knihy a iné predmety, ktoré má KOLO na sklade. KOLO potrebuje riešenie, ktoré poskytuje jednoduchý, ale efektívny systém pre spracovanie a prenos nahromadených položiek tam, kde sú potrebné, bez ohľadu na lokalitu alebo typ príjemcu.

Mestská organizácia KOLO hľadá efektívny systém na jednoduché spracovanie informácií o predmetoch vhodných na opätovné použitie. Niektoré položky sú v KOLO nadbytočné a v porovnaní s ostatnými majú tendenciu sa zbytočne hromadiť. KOLO preto hľadá efektívny systém ako ich prerozdeliť.

Kľúčové výzvy, ktoré potrebuje mestská organizácia KOLO vyriešiť, sú:

• • Ako môžeme optimalizovať distribúciu položiek?
  • Ako vieme identifikovať príjemcov a ich potenciálny dopyt?
  • Ako môžme využiť naše záznamy dát a digitalizovať proces prijímania položiek?
  • Aké sú alternatívy pre opätovné použitie kníh, o ktoré nik nemá záujem– recyklácia, upcyklácia, iné opätovné použitie?

3. Výzva

Mestské služby. Ako vieme využiť dáta na zlepšenie mestských služieb?

Mesto Bratislava má za cieľ rozhodovať sa na základe dát. Tento princíp sa snaží mesto uplatňovať vo všetkých mestských oddeleniach a organizáciách. Rovnako je to aj vo vybraných troch oblastiach: umiestnenie kontajnerových stojísk, vodozádržné opatrenia a identifikácia voľných plôch na výsadbu zelene. Tieto tri špecifické oblasti boli vybrané pre tohtoročnú výzvu.

1. Umiestnenie kontajnerových stojísk

Magistrát potrebuje informácie o vhodných miestach pre kontajnerové státia, aby skvalitnil a urýchlil proces prenájmu pozemkov.

Mesto rieši prenájom pozemkov pre kontajnerové státia na SSN (sekcia správy majetku). Z bytového domu je prijatá žiadosť a následne sú zasielané žiadosti o kontajnerové stojiská na rôzne oddelenia mesta a mestskej časti, aby vyjadrili súhlas s prenájmom a umiestnením.

Umiestnenie kontajnerov na pozemku mesta v rámci žiadosti o prenájom pozemku zahŕňa spoluprácu:

• • • OLO
    • Mestské časti
    • Oddelenia mesta Bratislavy: územný rozvoj, oddelenie dopravy, oddelenie informatiky, úsek životného prostredia, kancelária hlavného architekta, finančné oddelenie.

V súčasnosti existuje snaha urýchliť proces stanovením 30-dňovej lehoty na odozvu a snahou zhromaždiť požiadavky a kritériá KO na umiestnenie z jednotlivých oddelení.

2. Vodozádržné opatrenia

Bratislavská vodárenská spoločnosť, mestské časti a ich obyvatelia, ktorí sa stretávajú s problémami povodní v určitých oblastiach, potrebujú riešenie odvádzania zrážkových vôd do kanalizácie. Zrážková voda niekedy spôsobuje prevádzkové problémy vodárenskej spoločnosti a prispieva k zhoršovaniu environmentálneho, sociálno-mestského prostredia.

Vodozádržné opatrenia predstavujú aktuálnu tému, preto je ich rozpracovanosť z hľadiska využitia možných a dostupných informácií pre potenciálne opatrenia vysoká. Hlavným problémom je hľadanie vhodných lokalít z hľadiska majetkovo-právneho vysporiadania a riešenia povoľovacích a iných administratívnych náležitostí.

Z pohľadu BVS (Bratislavská vodárenská spoločnosť) v súčasnosti prebieha snaha identifikovať oblasti s nadmerným prítokom vody z povrchového odtoku, ktorý sa snažíme kvantifikovať. Následne je potrebné v spolupráci s vlastníkmi pozemkov a mestskými časťami navrhnúť možné riešenia a pripraviť ich na realizáciu.

Správne určenie trasy odtoku dažďovej vody slúži ako základ pre stratégiu riešenia. Týmto spôsobom je možné identifikovať tak potrebné technické údaje týkajúce sa zadržaného množstva vody, ako aj prípadné zdroje problémov v rámci skúmaného povodia. Následným vyhodnotením environmentálnych a geologických údajov je možné pristúpiť k ďalším krokom potrebným na identifikáciu správneho riešenia. S týmto procesom priamo súvisia synergické efekty spojené so zmierňovaním klimatických zmien, keďže ide o aktivity na prevenciu sucha a zlepšenie vodnej bilancie v skúmanom území.

3. Identifikácia voľných plôch na výsadbu zelene

Oddelenie údržby a zelene, potrebuje nájsť a identifikovať vhodné pozemky na výsadbu stromov, pretože potrebuje splniť ciele výsadby definované v dokumente Bratislava 2030. Súčasné plánovanie výsadby je limitované pozemkami mesta a ich znalosťou.

V súčasnosti čelíme problému identifikácie voľných plôch, kde je možné výsadbu realizovať. V niektorých častiach mesta sa výsadba len zahusťuje a voľné plochy na výsadbu už nie je možné nájsť bez značného časového nasadenia policajtov.

Hlavným cieľom výzvy je identifikovať pozemky, ktoré sú vhodné na výsadbu podľa vopred stanovených podmienok. Hlavnou podmienkou je, že výsadba musí byť umiestnená na pozemku mesta, spĺňať STN X a Arboristický štandard pre výsadbu drevín AS X. Riešenie by malo byť postavené tak, aby bolo schopné reagovať na zmenu vstupných datasetov, ako je geometria existujúcich stromov, zmena vlastností alebo aktualizácia databázy. Ďalšou súčasťou riešenia by mala byť možnosť interaktívne pracovať s preddefinovanými drevinami, ktoré majú svoje špecifické podmienky výsadby (napr. rôzne rozostupy).

Veľkým problémom v manažmente zelene je odstraňovanie starších existujúcich stromov v havarijných situáciách a opravy inžinierskych sietí, ktoré sú nahradené výsadbou. Vhodným doplnením riešenia by bol „systém varovania pred hrozbami“ pre exitové stromy, ktoré rastú v ochrannom pásme inžinierskych sietí v zmysle STN inžinierskych sietí. Vedeli by sme tak vopred identifikovať miesta, ktoré sa v budúcnosti uvoľnia a bude potrebné ich zasadiť na inom mieste ako v úžitkovom ochrannom pásme.